Väčšina ľudí ktorých poznám, sa snažia byť normálni, ráno vstanú, idú do práce, v práci pracujú alebo aspoň sa tak tvária, po práci idú do obchodu na nákup, prídu domov, pozrú čo je nové vo svete a idú spať. Pre niekoho stereotyp, pre niekoho normálnosť, pre niekoho rutina.
Je mi jasné, že človek čo chodí do práce a má alebo nemá rodinu, ťažko urobí niečo výnimočné alebo jedinečné, lebo jednak sa bojí následkov, a jednak to čo robí to čo ho živí prípadne aj baví a prináša mu to peniaze na bežný život. Nevravím, že dajte výpoveď alebo zmeňte svoj život od základov, lebo asi sa to ani nedá, kvôli záväzkom hypotéke a iným veciam. Ale ako spieva Igor Timko z No name , “..stačí urobiť nejakú zmenu, zmeniť parfém alebo vodu po holení” a svet môže byť iný, možno chodíte do práce a Vašim kolegom sa nepáči vaša voda po holení, ale nikto Vám to nepovie, veď to nie je nič až také výnimočné. Ale možno by ste sa divili aká by bola reakcia, možno sa na Vás usmeje recepčná vo vašej firme a možno sa vôňa zapáči neznámej osobe v obchode a osloví Vás.
Je to malá zmena pre Vás, ale môže Vám zmeniť život.
Ono keď sa budeš snažiť byť normálny, tak možno nikdy nezistíš ako a čím si výnimočný. Možno máš talent na dizajn oblečenia, a ak máš v práci dress code a musíš mať sako a kravatu, tak nezistíš, že tvoje žlté kraťasy sa hodia ku kvetinkovej košeli. Prípadne máš talent na písanie kníh, alebo hranie na gitare, ale ak budeš žiť v stereotype tak na to neprídeš.
Jeden môj známy bača vyhŕkol raz myšlienku ktorú si pamätám. Ak musíš kráčať po boku ovce, vyber si vždy tú čiernu.
Ak to bude čítať nejaký bača, možno je v tom nejaký hlbší význam.. Mne sato spája len s tým, že aj ta čierna ovečka je niečím výnimočná ako každý jeden človek.