Najhoršie je začínať od nuly, čítať si rôzne stránky rôzne príspevky, a rozmýšľať čo by ťa mohlo inšpirovať. Je toho veľa, veľa stránok, možno táto nebude iná ale kto vie.
písať prvý príspevok bol možno niekde v kútiku duše môj sen a možno to bola len otázka času kedy sa odhodlám. Hovorí sa že radšej začať neskoro ako nikdy, tak začínam dnes. Je májová noc, a že vraj má silnú moc, o to viac keď je spln. Prechádzam opusteným mestom a je zvláštne stretávať ľudí, áno je stred týždňa a kto by šiel do mesta žiť, ale predsa len som stretol zopár na prvý pohľad zaľúbených párov a hovorím si, som v cudzom meste, možno si budú myslieť, že som nejaký divný človek keď ich oslovím, ale prečo nekomunikovať s ľuďmi. prihovoril som sa k prvému páru a pýtam sa ich, čo tu robia takto v noci, a či sú spolu dlho, a čo podľa nich je to čo ich spája.
Slova sa chytila samozrejme mladá slečna a hovorí, len tak sa prechádzame, vážime si každú sekundu ktorú môžeme spolu stráviť, lebo priateľ pracuje tri týždne v zahraničí a týždeň je doma, tak keď chcú byť spolu tak im stačí sa prechádzať, slova sa ujal chlapec a vraví, no nemilujte ju za to, zniesol by som jej aj modré z neba a čo sa nestalo ďalej, po týchto slovách si mládenec kľakol a požiadal ju o ruku, možno to znie neuveriteľne, ale boli ste už niekedy svedkom niečoho takého, je pravda, že som vždy počul o žiadaní o ruku len z rozprávania, veď to iste poznáte, pri otázke:” ako ťa požiadal o ruku..” nasleduje milostná love story, kde to možno každý z nás trocha prikrášli. Ale toto mi prišlo úprimné, po pár minútach vytiahol prsteň, možno mal pripravenú inú chvíľu, iný moment, inú situáciu, ale čo čert nechcel, prišiel som im do cesty ja, úplne bezvýznamná osoba v ich živote a bolo to výnimočné, určite z toho bude raz pekný príbeh, keď ho budú prerozprávať a som rád, že som sa šiel prejsť.
Ako som spomínal boli tam zopár párov, a vravím si, skúsim sa spýtať to iste aj ďalšieho páru, aké budú ich odpovede. Boli iné, bol to manželský pár, boli na prechádzke, len takej večernej, alebo skôr nočnej a keď som sa k nám blížil, tak sa práve hádali. opäť som nahodil zdvorilostné otázky, či ich môžem vyrušiť a veci okolo toho. V podstate som nič neočakával, ale títo dva sa nechceli rozprávať aj so mnou, tak som im poďakoval za ich čas a zaželal ešte krásny zbytok večera.
Čo som týmto chcel povedať, každý z nás starne, nehovorím že je to vekom, ale možno starosťami, možno pohľadom na život a na svet, a možno to bol len zlý okamih, kedy som ich oslovil, možno si pomysleli, že čo od nich chcem, a na svoju obranu musím povedať, že nevyzerám ako bezdomovec, chvála bohu, to by som sa asi neprihováral cudzím ľudom.
Nájdite si čas na seba, nájdite si čas na ľudí ktorí Vám vyčarujú úsmev , lebo práve ten je najkrajším doplnkom na tvári.
Krásna myšlienka spraviť si blog a písať o svojich pocitoch, zážitkoch a momentoch, ktoré sa v živote stanú. Ešte viac sa mi páči, že sa nebojíš písať o veciach a svojom pohľade na tie veci. Super nápad sa ísť len tak prejsť a všímať si aj ľudí naokolo a nebáť sa prihovoriť sa im. V dnešnej dobe keď je taká aká je, je super že sú takí ľudia ako si ty Marek 🙂 a ja viem o čom hovorím, nie preto že ťa poznám ale pre to kým si. a takých ľudí a nehovoriac kamarátov si treba vážiť a som rada že si jedným z nich. Aj keď na seba nemáme veľa času, viem že ty tu budeš vždy jeden z mála tých pravých a ozajstných. A ja ďakujem za to, že si ten jeden z mála mojich skutočných priateľov. Pokračuj v tom čo ťa baví a napĺňa lebo presne toto ľuďom niekedy chýba len tak sa s niekým porozprávať alebo si prečítať niečo milé 🙂