Poviete si, že sú to obyčajné slová, ale je to tak. Ako človek ľúbi? Ako to dáva najavo? Existuje ľúbenie a ľúbenie?
Začnem od začiatku. Keď sa človek narodí, tak ho zahrňujú láskou, rodičia, starý rodičia, súrodenci, a asi si to to bábätko ani neuvedomuje ale už vtedy vie čo znamená keď ho niekto ľúbi. Možno to dáva najavo, úsmevom, alebo radosťou, alebo len tým, že sa teší keď Vás uvidí po dlhom čase.
Postupom času, si začnete uvedomovať, že ľúbiť môžete aj niekoho iného ako sú rodičia alebo súrodenci. Môžete ľúbiť psíka, ktorého máte doma, môžete ľúbiť kamarátku v škôlke a vravíte si, čo to asi je, a neostýchate sa povedať v škôlke, že ľúbite tú alebo tú. Príde Vám to úplne prirodzené, dať najavo niečo, čo je na Vás úplne jasné. A to mám na deťoch najradšej, povedia to čo naozaj cítia, bez toho že by sa obávali, že ich niekto nepochopí, sú také čisté, alebo aj špinavé, a povedia Vám, že Vás ľúbia. Nemajú tie starosti ako dospelí ľudia. Asi by som chcel žiť vo svete detí, kde jediná moja starosť bola, s kým pôjdem po škôlke von, a či pôjdeme pribíjať klince, alebo sa bicyklovať.
A posledná fáza kedy vravíte Ľúbim ťa, je keď niekoho ľúbite, keď sa Vám roztrasú kolená, keď vidíte danú osobu, alebo keď Vám vyčaruje úsmev len pohľad na druhú osobu, je to o niečom inom. Už to nie je to isté ako keď ste mali 3 roky, zrazu váhate, poviete si čo ak ma on/ona neľúbi, čo ak to poviem priskoro a odplaším ho, čo ak to necíti rovnako, alebo ti povie ďakujem. Alebo to najhoršie, ľúbim ťa aj ja, ale len ako kamaráta, to je taká pekná veta, len asi ju nechce nik z nás počuť.
Čo povedať nakoniec? Kedy ste niekomu povedali Ľúbim ťa, len tak, lebo ste ho ľúbili? Kedy ste prejavili svoje pocity naplno, bez strachu z reakcií?Asi to bolo dávno, tak to skúsme dnes. 16.6. je celkom pekný dátum na to povedať niekomu: “Ľúbim ťa”. A hovorte to tak často, ako to budete cítiť. A sledujte reakciu ľudí, ktorým to poviete. Možno budú prekvapení, a možno im to vyčaruje úsmev na tvári, a za to to stojí.