Cez víkend som sa stretol s pár kamarátmi a oslávili sme narodeniny ako sa patrí. Medzi oslavou a prípravou na oslavu, sme sa rozprávali čo je nové, čo sa stalo a čo nie za posledný čas a kamarát mi vraví, aké je to mať všetko? Pýtam sa ho aké všetko a ak myslí mňa tak nemám všetko. On ale spustil, určite máš viac ako ja, a z môjho pohľadu ti nič nechýba, nejak som si to začal uvedomovať, že možno niečo málo pravdy na tom bude, a on pokračoval, máš ženu, máš zdravú a šikovnú dcéru, dom,…. a pokračoval ešte chvíľu a hovorím si, že všetko čo vraví je vlastne pravda. Možno nevidí čo je za tým, že za tým domom je hypotéka, a kopa vynechaných víkendov, ktoré som mohol stráviť pri pive a hamburgeroch.
Prečo si ale človek neuvedomuje sám, že má všetko, prečo chcem vždy viac? Asi preto, že som taký blázon…ale nie, to bol len úryvok zo známeho hitu, asi to bude preto, že človek chce vždy viac, aby ho malo čo hnať dopredu, motivovať, veď predsa kto by chcel ostať na tom istom mieste, aj keď nemôžem si sťažovať, že by som sa mal zle. Tak prečo sa nemať lepšie.
Cestou domov, keď som sa vracal z chaty, tak som sa nad tým ešte zamyslel, prečo sa všetci za niečim ponáhľajú, myslím aj rýchlosťou po diaľnici, aj takým tým životným tempom. Je mi jasné, že ľudia majú termíny, u lekárov, v práci, doma ale naozaj je to až také nutné, riskovať svoj, prípadne iný ľudský život, pre to aby si prišiel o 10 minút skôr, keby si to prečítali moji priatelia, tak by povedali, že to hovorí ten pravý čo sa niekam ponáhľa, ale povedal som si že už taký nebudem, kto chce, ten si ma počká, veď na dobré veci sa oplatí počkať.