Možno často počúvaš, alebo si si počul od svojich priateľov nechaj to už tak, už to nemá zmysel, prečo s ním/ňou strácaš čas aj tak to nikam nevedie,.. Ale majú pravdu, naozaj je to tak? Kam to má viesť, čo očakávaš, nie je to to čo máš práve teraz?
V prvom rade si treba povedať, čo vlastne chceš, niekedy je ťažké povedať z fleku, chcem toto alebo chcem tamto, lebo nevidíme čo všetko za tým je, niekedy zažívame dokonalé šťastie, úsmev na tvári a nevieme sa vynadívať na toho druhého a zrazu ako keby uťalo. Zmizne to zo dňa na deň, jednoducho povedané vzdáme sa. Vzdáme sa toho všetkého pre niečo lepšie, alebo sa vzdáme lebo nám to niekto odporučil. A potom všetko skončí, jedna aj druhá strana začína žiť ako keby odznova, možno sa snažia to ešte napraviť ale keď sa nedá tak sa nedá.
Druhá situácia môže byť podobná a vlastne iná, môžme sa v druhom človeku sklamať. Áno, aj toto sa stáva ale treba si vtedy povedať, naozaj sa chceme vzdať, naozaj chceme na toho druhého zabudnúť, chceme ublížiť aj sami sebe, to asi nie, veď kto by chcel ubližovať sam sebe, asi nikto. Ale aj tak všetko to rozhodnutie treba urobiť a je len na nás, čo spravíme.
Uzavrel by som to tým, že či sa rozhodneme vzdávať alebo nevzdávať, je to len na nás, nedajme sa ovplyvniť inými osobami, lebo nevedia ako sa cítime, nevedia čo pre nás ta druhá osoba znamená, počujú to z rozprávania, čítajú o tom v smskách ale asi nevedia ako sa cítime. Je pravda že každý si tým už prešiel ale bola tá láska čo cítila kamarátka ku svojmu frajerovi, taká ako cítime my? Ťažko povedať.
Preto vravím, nevzdávaj sa, ale daj tomu šancu, lebo ak sa vzdáš, nikdy nezistíš aké krásne to mohlo byť.