Asi všetci sa stretli s láskou, ale aká je, čo nám vlastne dáva a čo nám berie, vo väčšine prípadov si môžeme povedať že nám viac dáva ako berie, dáva nám pocit slobody, dáva nám pocit, že všetko zvládneme šibnutím čarovného prútika, veď prečo by to nešlo, hovorí sa, že láska hory prenáša, otázne je akým smerom, smerom k nám, alebo smerom od nás. V tom lepšom prípade smerom k nám, chceme mať milovanú osobu bližšie, ale čo ak je na druhom konci sveta, hovorieva sa, kde je vôla, tam je cesta, a žiadna vzdialenosť nie je neprekonateľná ak dvaja ľudia túžia po tom istom, chcú spolu stráviť čas, chcú sa ľúbiť, chcú si odovzdať jeden druhého, v tomto prípade je jedno či vaša láska je 10 alebo 1000 km, pamätám si z mojej mladosti, aké to bolo ísť za niekým koho ľúbiš 20 km na bicykli, a stálo to za to, vymenili sme si pár pohľadov, pár bozkov, a krásny deň za nami, je pravda človek strávil na bicykli nejaký čas, ale stálo to za to, v čom je to dnes iné, je pravda, že nechodím na bicykli 20 km, veď máme predsa autá a je to pohodlnejšie=) len sa možno vzdialenosti zmenili, v dnešnej dobe ísť 400 km nemusí byť problém, prečo, existujú samozrejme auta, existujú vlaky, autobusy a už sa občas dá aj letieť.
Pravdepodobne to bude touto dobou, jednak sú ľudia pohodlnejší, a jednak máme mobily, hovory, správy, videohovory a vieme byť s tým človekom aspoň virtuálne. Virtuálne mu pošleme pusu, virtuálne si zamávame, virtuálne trávime spolu čas. Je to správne? Nebolo to lepšie keď sme sa videli naživo, keď sme lásku cítili každým nádychom, každým výdychom, cítili sme ako sa naša láska chveje, ako sa jej rozbúši srdce keď nás chytí za ruku.Malo to svoje čaro.
Skúsme tu zmenu urobiť každý z nás, skúsme svoju drahú alebo drahého pozvať na večeru, obed, kávu ale z očí do očí, zabudnime na telefón, sme predsa s osobou, na ktorej nám záleží, a čo je dôležitejšie ako daný moment, asi nič. Pre tých ktorí trpia závislosťou od mobilov, vyskúšajte to tiež, ale nechajte si zapnuté zvonenie..=)