Možno často počúvaš, alebo si si počul od svojich priateľov nechaj to už tak, už to nemá zmysel, prečo s ním/ňou strácaš čas aj tak to nikam nevedie,.. Ale majú pravdu, naozaj je to tak? Kam to má viesť, čo očakávaš, nie je to to čo máš práve teraz? V prvom rade si treba povedať, čo vlastne chceš, niekedy je ťažké povedať z fleku, chcem toto alebo chcem tamto, lebo nevidíme čo všetko za tým je, niekedy zažívame dokonalé šťastie, úsmev na tvári a nevieme sa vynadívať na toho druhého a zrazu ako keby uťalo. Zmizne to zo dňa na...

Aj keď už asi skončila doba listov a pošty, prečo nedať zarobiť štátnemu podniku a neurobiť radosť tej druhej strane. Niekedy je písať list ťažké, niekedy si poviete čo viac by som napísal, čo povedať na A4 aby to dávalo zmysel a aby to tá druha osoba prečítala s takým entuziazmom s akým ste to písali. Na toto existuje len pár jednoduchých pravidiel, ako najdôležitejšie je vybrať oslovenie, ako osloviť osobu, na ktorej nám zaleží. a začnite tým čo cítite, ako Vám je, že Vám chýba, teda ak Vám chýba, ak nie tak nepíšte list=) Ale čo napísať ďalej, čo...

Nepredpokladám, že to treba nejako vysvetľovať, ale každý z nás sa mení, počas dospievania, počas prvej lásky, počas vzťahu, počas celého nášho života. Je to proces, ktorý nás sprevádza celým životom. Asi aj kvôli tomu spoznávame mnohých ľudí, spomínané prvé lásky, partnerov, alebo priateľov. Niektorí sú dobrí iní sú zlí. Od tých dobrých ľudí sa treba učiť, vylepšujú náš život, učia nás ako byť lepším človekom. A tí zlí, často nás navádzajú na zlé chodníčky a pripomínajú nám, že svet nie je gombička. Ale dôležité je, že pre náš život sú dôležité oba typy ľudí. Nedá sa prejsť životom len...

Táto doba má na nás obrovské nároky, pozrime sa na bežný deň. Ideš do práce, obliekaš sa tak aby sa to hodilo, na stretnutie, na konferenciu, alebo len tak do práce, pracuješ v nadnárodnej korporácii, a máte určený dress code, namaľuješ sa, nahodíš úsmev číslo 4 a ďalší deň môže začať. Priznávam robím všetko to isté, možno okrem maľovania.. Ale je to to čo človek chce, alebo je to len stav, že to musím robiť aby som v dnešnom svete zapadol do nejakých tabuliek. Nevravím, že poďme všetci do práce v teplákoch, vlasy si zviažme do copu, a usmejme sa...

Bol krásny slnečný deň a ja som trávil čas s osobou, pri ktorej čas beží neskutočne rýchlo. Sú osoby vďaka ktorým stratíme pojem o čase, neriešime čas, neriešime miesto, len vnímame osobu pred nami a jej úsmev, alebo reč tela. Na druhú stranu existujú aj opačné situácie. Predstavte si, sedíte na káve s človekom, čas plynie, a vy si vravíte, ešte nie je dostatok hodín aby som odišiel, alebo čo tak niekomu napísať rýchlo správu aby mi zavolal, a vytiahol ma z tohto utrpenia. Prečo to tak ale je? prečo sme zajatcami času. Asi preto aby sme si uvedomili čo...

Každý deň stretávame veľké množstvo ľudí, mnoho z nich do našich životov ani nevstúpi, to sú tí ktorí prejdu okolo nás na ulici, alebo nákupnom centre, možno si to ani neviete predstaviť ale aj oni sú súčasťou vášho života, nemajú asi žiadnu úlohu, možno sa len obzrieť alebo zaujať svojím výzorom alebo správaním. Ďalšia skupina ľudí v našom živote nás nejakým spôsobom ovplyvňuje, naše rozhodnutia, naše správanie, naše rozhodovanie, sú to kamaráti, známi, kolegovia, áno stretávame ich deň čo deň, dáme na ich slová, otázne je či sú vždy úprimné, či nám vždy chcú nezištne pomôcť alebo aké sú ich...

Asi všetci sa stretli s láskou, ale aká je, čo nám vlastne dáva a čo nám berie, vo väčšine prípadov si môžeme povedať že nám viac dáva ako berie, dáva nám pocit slobody, dáva nám pocit, že všetko zvládneme šibnutím čarovného prútika, veď prečo by to nešlo, hovorí sa, že láska hory prenáša, otázne je akým smerom, smerom k nám, alebo smerom od nás. V tom lepšom prípade smerom k nám, chceme mať milovanú osobu bližšie, ale čo ak je na druhom konci sveta, hovorieva sa, kde je vôla, tam je cesta, a žiadna vzdialenosť nie je neprekonateľná ak dvaja ľudia...

Určite sa každý stretol s rozhodovaním, alebo rozhodnutím. Sme tým sprevádzaní od malička, keď sa rozhodneme či si dáme na obed polievočku alebo spustíme plač, tieto a aj kopa ďalších rozhodnutí je čisto v našich rukách, rozhodujeme sa vždy podľa najlepšieho úsudku, ved predsa kto z  nás by si vyberal dobrovoľne niečo zlé, asi nikto nepôjde proti sebe..aj keď možno sú situácie kedy si povieme, možno ublížim sebe ale niekto iný bude mať radosť, ale o tom inokedy. Rozhodovať sa je jednoduché, jedna múdra kniha vraví, počúvajte svoje srdce, nikdy Vám neporadí zle, dajte vždy na svoju intuíciu, a vo...

Najhoršie je začínať od nuly, čítať si rôzne stránky rôzne príspevky, a rozmýšľať čo by ťa mohlo inšpirovať. Je toho veľa, veľa stránok, možno táto nebude iná ale kto vie. písať prvý príspevok bol možno niekde v kútiku duše môj sen a možno to bola len otázka času kedy sa odhodlám. Hovorí sa že radšej začať neskoro ako nikdy, tak začínam dnes. Je májová noc, a že vraj má silnú moc, o to viac keď je spln. Prechádzam opusteným mestom a je zvláštne stretávať ľudí, áno je stred týždňa a kto by šiel do mesta žiť, ale predsa len som...