Nie priamo fibonacciho, ale taká ta životná. Zamysleli ste sa niekedy nad tým prečo sú veci tak ak sú, alebo prečo to malo takú postupnosť.
Každá akcia vo vašom živote vzbudzuje nejakú reakciu. Čo tým myslím? Predstavte si dieťa, možno mňa pred pár rokmi. Chcel som sa naučiť plávať, tak dá sa to vyriešiť dvoma spôsobmi, jeden je taký na dlhšie, a podporuje kreativitu a rozvíjavosť deti, pôjdete na plavecký kurz, a postupnými krokmi, za mesiac dva zvládnete techniku/techniky a po určitom čase sa nebojíte a veríte si, že viete plávať. Druhý spôsob je taký akčnejší, ste na kúpalisku, idete po okraji bazéna a v tom sa Ti šmykne v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade ťa niekto sotí do bazéna a plávaj. Ono to tak funguje, tiež som tomu neveril, možno nejde o najsprávnejšiu techniku, ale dá sa aj takto naučiť plávať. A možno nie priamo plávať ale skôr udržať a nad hladinou. Plávanie je až druhá méta, a na to stačí trocha motivácie a budete plávať ako martina moravcová prípadne nejaký iný známy plavec.
Súste hádať, ktorou cestu som sa uberal ja. Áno, tou druhou. Pád do vody, chvíľka topenia a človek sa naučí aj plávať. Všetko má nejakú postupnosť. Najprv musíš čítať, aby si mohol písať, prípadne aj to, že každý pád ťa učí vstávať. Aj keď to tak možno nevyzerá ale je to tak. Padnete a to čo potrebujete je jasný cieľ pred sebou a ísť za ním. A to najhlavnejšie, postaviť sa a ísť ďalej. Ísť svojou cestou a robiť len to čo ťa robí šťastným. Veď prečo iné sme na tomto svete, aby sme si ho užili. Neostávajte na mŕtvom bode, posúvajte sa ďalej a rozvíjajte sa. Aj to je pre niekoho postupnosť, či už vzdelávania alebo hľadania samého seba.
Postupnosť je v živote každého z nás.