Nemyslím to pri výbere jedla v reštaurácii, alebo pri nakupovaní, ale mýlim, len tak v živote, pri bežnej konverzácii s priateľom, s priateľkou alebo životným partnerom. Či si to priznáme alebo nie, nie vždy hovoríme čo naozaj chceme. Čim to je? prečo nepovieme niekomu ostaň, chýbaš mi, chcem s tebou byť. Je pravda, že sa to niekedy nedá, aj keby sme neviem ako chceli, niekedy to proste nie je možné, niekedy sa to nehodí v rámci danej situácie, a niekedy len možno nechceme.
Určite by bolo jednoduchšie keby sme videli ľudom do hlavy alebo ako sa vraví, “mali by to napísané na čele” a videli by sme na čo myslia, čo im chodí po rozume a čo chcú, ale je to to, čo naozaj chceme, nie je lepšie žiť v tom, že máme dostatok informácii, a dávame a dostávame len tie informácie, ktoré sú pre nás potrebné alebo žiadúce. Podľa mňa nie, ak niekoho máme úprimne radi, chceme s ním byť a záleží nám na ňom/nej tak by sme mali chcieť vedieť všetko o danej osobe. Veď predstavme si situáciu, spýtate sa ženy, miláčik , čo ti je ona štandardne povie nič.. chceli by sme naozaj vedieť čo to “nič” znamená, ja by som to chcel vedieť, vždy ma zaujímalo a vždy ma to aj bude zaujímať nad čím rozmýšľaš, čo ti behá po rozume, čo ťa teší, čo ťa trápi a podobne.
Ukončil by som to asi takou múdrosťou, neriaď sa ničím iným len sebou, chceš niečo povedať, tak to povedz, chceš ísť s niekým von? tak ho zavolaj, nečakaj. Možno aj on čaká, a dnešná doba síce patrí tým čo čakajú, len aby si neprepásol, šancu na niekoho s kým naozaj chceš byť, aby ho/ju neoslovil niekto iný, niekto možno ani nie lepší od teba, ale využil šancu, a nečakal.