Deň čo deň sa stretávame so slovom príležitosť, ale čo to je? čo si pod tým predstavujete?
Podľa mňa je to niečo, čo môžeme využiť. Je len na nás čo s tým urobíme, či sa jej chopíme, alebo si ju necháme prejsť pomedzi prsty. Môže to byť bežná vec. Alebo aj dôležitá vec. Predstavte si, že čakáte na telefonát, čakáte naň každý deň, a zrazu keď sa ta príležitosť naskytne tak ju prepásnete, úplnou banalitou akou je spánok a až o nejakú dobu zistíte, že sa to mohlo stať. Čo s tým ale urobiť? Môžete si to vyčítať, alebo si povedať, že už s tým nič neurobíte. Asi nie je treba sa trápiť otázkou, čo by bolo, ak by bolo? Jednak to nezistíte a jednak ta príležitosť už nemusí prísť.
Je to možno zvláštne, že práve ja hovorím o príležitosti, a prepásnem ju. Treba to brať tak, že každý deň je sám o sebe príležitosť, a je len na nás či ho využijeme vo svoj prospech, môžeme sa smiať, môžeme plakať, alebo môžeme urobiť všetko, čo je v našich silách aby sa nám to už nabudúce nestalo. Ja urobím všetko pre to, aby to nabudúce vyšlo takým spôsobom, ako som si to predstavoval, a ak nie, tak nič s tým neurobím.
Aj dnešný deň je príležitosť. Príležitosť, urobiť niekomu krásny deň. Príležitosť sa usmiať, alebo len deň prežiť podľa svojich predstáv. Ak s niekým chcete byť, tak mu to povedzte. Ak niekomu chcete napísať tak mu napíšte, lebo zatiaľ existuje len málo ľudí, čo vedia čítať myšlienky, a my ostatní, najmä muži, sa musíme spoliehať, že nám niekto povie čo chce a po čom túži. Ak ste rozhodnutí urobiť všetko pre to, aby tento deň stál za to, urobte si ho taký po akom túžite a buďte s tými ktorí, vám vyčaria úsmev na tvári.