Sila osobného stretnutia je niekedy neopísateľná, poviete si o čom asi idem písať, a je to o stretnutí ako takom.
Keď niekoho chcete vidieť, keď Vám každý jeho úsmev na fotke už nestačí a poviete si prečo sa nestretnúť. Nevravím teraz o facebookových a pokecových stretkách, kde to je stretko naslepo, ale o tých stretnutiach, ktoré Vám niečo dajú, vyčarujú Vám úsmev na tvári alebo sa jednoducho tešíte.
U mňa je to tak, ak s niekým chcem byť, a aj ten druhý človek chce byť so mnou tak urobím čo je v mojich silách. Či precestujem autom 400 km len tak kvôli obedu, alebo sadnem do autobusu a preveziem sa za kamarátom na druhý koniec mesta a idem na burger. Je to len o tom čo človek naozaj chce, ak nechce tak to nestojí za to.
Sila stretnutia je podľa mňa v tom, že človeka vidíte, trávite s ním čas, vidíte jeho rekacie, vidíte jeho úsmev, alebo príjimate jeho energiu. Všetko toto je tá sila osobného stretnutia. Hovorí sa že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť, ale čo robiť ak toho človeka vidieť nemôžete alebo sa to z nejakého dôvodu nedá.
Všetko sa dá, len treba chcieť, alebo ako ja hovorím, kde je vôla tam je cesta. Takže poviete si čo stratiť. Jedine čas. Nič viac. Odporúčam prekvapenie ale nie za každú cenu, treba si aspoň okrajovo zistiť či ta druhá osoba má čas, iba vtedy sa reálne aj stretnete. Preto choďte za svojimi snami a túžbami, lebo nič nie je nedosianuteľné. Všetko je len v našej hlave, a samotné stretnutie je taký základ, minimálne pre mňa. Keď vidím niekoho koho mám rád, vždy sa mi rozbúši srdce a samotný deň je krajší, aj v prípade že by pršalo alebo kúpy padali.
Myslite na seba a svoje šťastie a stretávajte sa s ľuďmi, ktorí sa chcú stretávať s Vami.
Nechoďte na stretnutie kde nebudete mať tieto pocity.