Celý vesmír a naše bytie v ňom je veľmi hravé. Nie je nič čo by nás nútilo niečo robiť.
Skúsim to prirovnať k tancu. Tanec ako taký, je veľmi dobrý nástroj na spoznanie človeka alebo na strávenie času s ním. Na tanci je dobré to, že nemá žiaden koniec, nie je to niečo kde čakáte na koniec, kedy to skončí, ale tancujete kým môžete, tancujete a dúfate že to neskončí. Lebo tanec nemá koniec na ktorý by každý čakal. Je to niečo ako symfonický koncert, užívate si ho celý, netešíte sa na koniec, keby to tak bolo, tak by všetci skladatelia robili len veľmi krátke melódie ktoré by boli vlastne koncami. Každý dirigent by sa snažil čo najrýchlejšie oddirigovať aby ten koniec prišiel čim skôr. Ale nie je to tak.
Hudba a tanec sú výborný príklad toho, ako sa dá užívať život, úplne bežným spôsobom. Stráviť s niekým čas, a nečakať na koniec. Keď tancujete tak vnímate toho druhého človeka a chcete byť s ním. Dúfate nech tá pieseň neskončí, alebo Vás nepríde niekto vystriedať a prídete o partnerku alebo partnera.
Ale niekedy je to nutné, niekedy človek z nášho života odíde. Je to smutné ale je to tak. Je len na nás ako sa k tomu postavíme. Možno je to ako pri tanci, kde Vás vystreida iný tanečný partner a zrazu máte pocit, že ste sám. Ale vo väčšine prípadov je to len dočasná vec. Lebo ani sa nenazdáte a Váš tanečný partner Vás volá opäť na parket a Vám sa vyčarí úsmev na tvári.
Nie je dôležité koľko tanečných partnerov vystriedate, dôležité je vrátiť sa k tomu s kým Vám to šlo najlepšie, s tým pri ktorom nemusíte dávať pozor na kroky alebo na rytmus a tancujete tak ako to cítite.
Tanec je ako život. Preto tancujte a žite naplno.